Nová Huta Resumé
Nová Huta
Resumé
Resumé
Po prvej svetovej vojne bola obl’úbeným horským rekreačným strediskom v Mad’arsku. Dedinu, nachádzajúcu sa v priemernej nadmorskej výške 680 m popularizovali nielen pre jej vynikajúce okolie. Tunajší vzduch s liečebným účinkom odporúčali na liečenie ochorení dýchacích ciest a na regeneráciu unaveného organizmu. Následkom cestovného ruchu sa vzhl’ad Novej Huty značne zmenil. Popri nových obytných domoch sa na svahoch objavili penzióny a reštaurácie, z ktorých viacero ešte dodnes funguje, avšak pod iným názvom. Aj súčasná samospráva vidí možnosti rozmachu obce v rozvoji cestovného ruchu. Oddychu v stále krajšej horskej dedinke slúži lyžiarska dráha vybavená lanovkou, vysokohorské tenisové kurty a možnosti jazdy na koňoch. Nedávno vybudované múzeum ponúka záujemcom príležitost’ na spoznanie bohatej minulosti obce a jej okolia.
Nová Huta sa volala do roku 1940 aj po mad’arsky Novou Hutou. Starý názov poukazuje na to, že zakladatel’mi obce boli výrobcovia skla. Pracovníci sklárne v Novej Hute, založenej v roku 1755 boli robotníci českého, moravského, pol’ského a nemeckého pôvodu, ktorí okrem okenných sklenených tabulí vyrábali aj fl’aše rôznych foriem a funkcií pre historické vinárske oblasti. Miestna výroba skla zanikla na konci XVIII. storočia, nakol’ko vel’ká čast’ majstrov sa odtial’to odst’ahovala za pracoviskom. Bohaté lesy Bukových hôr nachádzajúcich sa na západ od Miškovca spravovala štátna pokladnica. Na t’ažbu a využitie dreva v lese pokladnica osídlila dedinu vo viacerých vlnách lesnými robotníkmi zo severných, Slovákmi obývaných častí Uhorska. V dôsledku toho sa zo sklármi založenej dediny stala obec so slovenským obyvatel’stvom.
Dedina nachádzajúca sa na pahorkoch Bukových hôr v malom údolí je chudobná na vodu, bez ornej pôdy. Existenciu obyvatel’stva zabezpečovali až donedávna okolité lesy. Patrónom rímsko-katolíckeho kostola v Novej Huti je Povýšenie svätého kríža, podl’a ktorého je pomenovaná aj obec. Dedinka sa môže popýšit’ relikviou – trieskou z Kristovho kríža. Asi to nie je náhoda. Lebo ako Kristus musel v horkých útrapách brat’ na seba hriechy l’udstva, takisto aj jednoduchí Slováci museli vel’a trpiet’, aby si zabezpečili svoje živobytie. Napriek t’ažkej práci drevorubačov, častého nedostatku pitnej vody v dedine, epidémiám a ochoreniam bola dedina stále viacej obývaná, totiž mnohodetné veriace rodiny sa pomerne dobre prispôsobili svojmu okoliu a pružne zaujali svoje miesto v rozdelení práce v oblasti. Popri t’ažbe dreva sa zaoberali hlavne pálením uhlia a vápna, predajom lesných plodov a liečivých byliniek. V prvej polovici minulého storočia najväčším zúžitkovatel’om vyt’aženého dreva bola železiareň štátnej pokladnice, ktorá fungovala v Hámori, teda v blízkosti Novej Huty. Okrem dreva na kúrenie v značnej miere odkupovali aj drevené uhlie a vypálené vápno. V roku 1868 vybudovali v Diósgyőri jednu z najmodernejších železiarní krajiny, ktorá po zániku železiarne v Hámori využívala služby dedín nachádzajúcich sa v Bukových horách, teda aj Novej Huty.
V druhej polovici XIX. storočia – využijúc blízkost’ železiarne – sa Nová Huta stala čoraz viacej furmanskou dedinou. Miestni obyvatelia, ktorí disponovali t’ažnými zvieratami, dovážali drevo do Diósgyőru na volských záprahoch. Na konských záprahoch zase vyhl’adávali d’aleké kraje, aby zabezpečili drevené uhlie a vápno pre obyvatel’ov Dolnej zeme. Táto ich činnost’ sa stala všeobecne známou. Obyvatel’ov Novej Huty pozývali do viacerých krajín Európy, aby pálili vápno a aby vyučovali svoje remeslo. Od Novohut’anov, ktorí chodili na volských alebo šiatrových vozoch, kupovali vápno v prvom rade za obilie. Výmenný obchod takto zabezpečil pre dedinu jedlo.
Novohutianski Slováci sa stali od druhej polovice XIX. storočia dvojjazyčnými a začala sa ich postupná asimilácia. Slováci počas ich špecifických pracovných činností – pri t’ažbe dreva a pri pálení vápna – pout’ívali slovenský jazyk. Avšak počas furmanskej činnosti v podomovom obchode s vápnom používali mad’arčinu. Asimiláciu urýchlila aj cirkev, školská výučba a povinné jazykové cvičenia úradných orgánov. V roku 1896, pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Mad’arov do novej vlasti si Slováci z iniciatívy miestneho farára zvolili historické mad’arské priezviská, ktoré sčasti urýchlili likvidáciu posledných znakov cudzieho pôvodu.
Jazykovedecké výskumy a historické dokumenty svedčia o tom, že Slováci v Novej Hute pochádzajú z oblastí mimo Bratislavskej a Novohradskej župy Horného Uhorska. Pôvodné priezviská vo viacerých prípadoch svedčia o česko-moravskom a pol’skom vplyvu. Obyvatel’stvo pochádzajúce z 11 žúp Horného Uhorska si po osídlení v Bukových horách vytvorilo zvláštne miešané nárečie. V roku 1941 z viac ako 1600 obyvatel’ov Novej Huty vedeli po slovensky dve tretiny. Po druhej svetovej vojne v rámci československo-mad’arskej výmeny obyvatel’stva sa na presídlenie prihlásilo viac ako 900 obyvatel’ov. Napokon 660 z nich – najstarší 78-ročný a najmladší 18-mesačný – sa prest’ahovalo do oblasti Sudet v Československu.
Mladí po druhej svetovej vojne čoraz viacej opúšt’ali jazyk svojich predkov, a tak v šest’desiatych a sedemdesiatych rokoch nášho storočia hovorili v dedine po slovensky už iba najstarší. Samospráva – spoznajúc význam jazyka, dôležitost’ identity a pôvodu – v súčasnosti všetkými možnost’ami podporuje výučbu slovenčiny, snaží sa o vytvorenie živých kontaktov s osadami na Slovensku a s Novohut’anmi presídlenými na Slovensko.
Obyvatel’stvo Novej Huty si vytvorilo celok nielen z rôznych slovenských nárečí Horného Uhorska, ale aj z kultúr rôznych spoločností. Tradičnú kultúru Novej Huty – ktorú pri živote udržiavali tradičné formy hospodárskej činnosti – obohatili národnostné skupiny, pochádzajúce z rôznych oblastí. Materiálne a duchovné pamiatky sa zachovali v stavitel’stve, v rôznych formách dopravy, prepravy a prenášania nákladov, ale aj ako prvky slávností, spájajúcich sa s náboženským životom a v poverách. Prostriedky prepravy a nakladania boli rôznorodé. Na prepravu dreva používali špeciálne, iba na tomto okolí používané sane, a na zdvihnutie klád používali takisto len tu hever. Vozy prispôsobovali k používaniu, aby vyhoveli každej požiadavke od prenášania dreva po prepravu vápna.
Obyvatel’stvo katolíckej viery považovalo za povinnost’ pravidelne sa venovat’ náboženskému životu. Radi navštevovali známe pútnické miesta a iných veriacich oboznámili aj so svojou pút’ou, slávnou široko-d’aleko, ktorú oslavujú v deň Povýšenia svätého kríža. Popri náboženských sviatkoch sa zachovalo aj niekol’ko takých tradičných prvkov, ktoré vo viacerých prípadoch predstavujú národnostné špecifikum. Nadprirodzené a nadl’udské bytosti a poverový svet Novohut’anov pochádza z Horného Uhorska, odzrkadl’ujúc takto miesto pôvodu obyvatel’stva a jeho pestrú kultúru, vytvorenú po usadení v Bukových horách.
